Bezkontaktné teplomery - všeobecne
Ručné infračervené teplomery majú široké využitie v rôznych odvetviach. Sú určené pre meranie povrchovej teploty. Tieto teplomery je možné využiť nie len na meranie teploty pohybujúcich sa objektoch alebo v ťažšie dostupných miestach ale v súčasnosti na všetky druhy povrchov a v akomkoľvek prostredí. Teplomery dokážu merať teplotu v rozsahu -50°C až +1350°C.
Medzi výhody, ktoré ešte neboli spomenuté patria rýchle meranie, kedy teplota sa zvyčajne zobrazí v priebehu 0,5 sekundy. Taktiež sa dajú pomocou bezkontaktných teplomerov merať vysoké alebo nízke teploty, ktoré bežné teplomery nemerajú. Neovplyvňuje sa meraný objekt, meranie prebieha bez rizika kontaminácie a mechanických účinkov na povrch meraného objektu.
Ako meranie funguje
Infračervené žiarenie je vlnenie s vlnovou dĺžkou nad 750nm. Infračervené žiarenie vytvára zdroj tepla pre planétu Zem. Ak ho pohltia živé organizmy, pôda alebo vzduch mení sa infračervené žiarenie na teplo. Svetlo, ktoré je viditeľné voľným okom je od 380nm po 750nm.
Každá látka vyžaruje energiu vo forme infračerveného žiarenia, ktoré vytvára teplo. Ak meraný objekt nemá rovnakú teplotu ako okolie, je možné zmerať jeho teplotu. Infračervené svetlo funguje ako viditeľné svetlo, ktoré môže byť zamerané, odrazené alebo absorbované.
Ručné infračervené teplomery zvyčajne používajú objektív na sústredenie infračerveného svetla z jedného objektu na detektor (termopile). Detektor absorbuje infračervené žiarenie a premení ho na teplo. Čím je viac infračervenej energie, tým sa vytvorí viac tepla, ktoré sa premení na elektrinu, ktorá je v detektore premenená na určenie teploty objektu na ktorý bol teplomer zameraný.
Čo je emisivita
Materiály majú rôzne vyžarovanie pri rôznych emisivitách. Emisivita meria schopnosti predmetu vyžarovať červenú energiu, ktorá nesie informácie o teplote tohto telesa. Môže mať hodnoty 0 až 1. Väčšina povrchov má hodnotu okolo 0,95 a na túto hodnotu je aj väčšina prístrojov nastavená. Avšak niektoré prístroje majú možnosť nastavenia hodnoty emisivity.
Emisivita určuje schonosť telesa vyzarovať teplo. Je to bezrozmerná veličina.
| Prehľad emisivít vybraných materiálov | |
|---|---|
| Čierne teleso | 1 |
| Čierny matný lak | 0,99 |
| Cín (nezoxidovaný) | 0,05 |
| Hliník (nezoxidovaný) | 0,03 |
| Horčík (oxid horečnatý) | 0,16 - 0,20 |
| Meď (oxid meďný) | 0,87 |
| Mosadz (73%Cu, 27%Zn, leštená) | 0,03 |
| Azbest (doska) | 0,96 |
| Bavlnená látka | 0,77 |
| Betón (drsný) | 0,94 |
| Tehla (červená, surová) | 0,93 |
| Drevo (bukové, hobľované) | 0,94 |
| Guma, svetlo-šedá | 0,99 |
| Korok | 0,7 |
| Papier | 0,97 |
| Sklo | 0,94 |
Presnosť merania - optické rozlíšenie
Presnosť ručného infračerveného teplomeru je určený pomerom vzdialenosti od meraného bodu. Meraná plocha sa zväčšuje ak sa zväčšuje vzdialenosť merania. Ak vzdialenosť od meraného predmetu je napríklad 1000mm (1m) a používate infračervený teplomer s pomerom 12:1 tak maximálnu vzdialenosť s ktorou sa dá spoľahlivo zmerať teplota je 83mm. Vzdialenosť s ktorou môžete spoľahlivo merať teplotu si vypočítate pomocou vzorca D/S x cieľová veľkosť. V tomto prípade D = 1000 a S = 12. Čiže 1000 / 12 = 83.
Pri meraní treba dbať na to, aby meraný objekt bol väčší ako meraný bod. Taktiež môže byť meraný objekt rovnaký ako meraný bod. Ale ak je meraný bod väčší ako meraný objekt hodnoty budú nesprávne a teda aj meranie bude nesprávne.
odporúčané - meraný objekt je väčší ako meracia oblasť
prijateľné - meraný objekt je rovnako veľký ako meracia oblasť
nevyhovujúce - meraný objekt je menší ako meracia oblasť a do merania sa zapája teplota pozadia
