Ultrafialové žiarenie (UV) je elektromagnetické vlnenie s vlnovými dĺžkami kratšími ako viditeľné svetlo.

• UVA pre vlnové dĺžky 400 – 315 nm
• UVB pre vlnové dĺžky 315 – 280 nm
• UVC pre vlnové dĺžlky kratšie ako 280 nm

UV-A (315-400 nm) žiarenie využívajú lampy v technike, soláriách atď., UVB (280-315 nm) a UVC (200-280 nm) žiarenie sú oblasti s najvyšším účinkom na baktérie. Pre inaktiváciu a usmrtenie baktérií je najúčinnejšia vlnová dĺžka pod 300 nm. Najvyššia produkcia ozónu je okolo vlnovej dĺžky 200 nm. Ak sa teda sústredíme hlavne na zvládnutie mikrobiologickej kontaminácie, je najlepšie použiť vlnovú dĺžku medzi 200 - 300 nm. UV žiarenie vzniká pri prechode prúdu medzi dvoma elektródami v kremennej trubici naplnenej ortuťovými parami.

Tzv. "čierne" svetlo" je mäkké UV žiarenie v rozsahu vlnových dĺžok λ = 300 - 400 nm. Toto žiarenie poskytujú niektoré špeciálne zdroje svetla, napr vysokotlaková ortuťová výbojka s ochranným filtrom. Filter neprepúšťa tvrdé UV žiarenie, aj viditeľné žiarenie a prepúšťa, len žiarenie v uvedenom intervale vlnových dĺžok (napr. 365 nm). "Čierne" svetlo sa používa k rôznym kontrolným a skúšobným metódam, ktoré využívajú luminiscencie niektorých látok pri ožiarení mäkkým UV žiarením.

UV žiarenie zaberá spektrálnu oblasť vlnových dĺžok od 100 – 400 nm.

1. dlhovlnné UV A žiarenie (315 - 400 nm) - zvyčajne nespôsobuje ani akútne začervenanie kože, ani pálenie.

2. strednevlnné UV B žiarenie (280 - 315 nm) - spravidla spôsobuje akútne a chronické poškodenie kože.

3. krátkovlnné UV C žiarenie (280 - 100 nm) - je absorbované ozónovou vrstvou a na zemský povrch nedopadá

Okrem UVC žiarenia ozón absorbuje aj veľkú časť UVB žiarenia, čo znamená, že UV žiarenie na Zemi je tvorené UVA (90 - 99%) a malou časťou UVB (1 - 10%).

Vďaka tomu, že UV žiarenie nepreniká do hĺbky tkanív, najcitlivejším orgánom sú tak koža a oči (očné spojivky a rohovka, u dlhovlnného UVA potom tiež očná šošovka). Prienik UV žiarenia cez normálnu kožu je len do hĺbky 0,6 mm. Dostatočná dávka UVA tak vyvoláva zhnednutie kože, ktoré vzniká po ožiarení, ale pretrváva len krátku dobu. Vďaka ožiareniu UVB lúčmi dochádza k sčervenaniu kože a prípadne k tvorbe zápalu až pľuzgierov. Po odznení týchto prejavov koža zhnedne a toto zhnednutie má trvalejší charakter.

Ak by UV žiarenie, ktoré vzniká ako súčasť slnečného žiarenia, prenikalo priamo až na našu Zem, boli by jeho účinky na život smrtiace. Našťastie sa však pri dopade na Zem rozptyľuje v ionosfére, v ozonosfére a v ostatných vrstvách atmosféry (vodné pary, aerosóly, ...). Čím dlhšie UV žiarenie prechádza atmosférou, tým menšie je jeho pôsobenie na zemskom povrchu.

Dôsledkom porušenia ozónovej vrstvy, dochádza k zvýšeniu jeho priepustnosti a to má za následok vznik zdravotného rizika pre citlivých jedincov (hlavne malé deti). Vo väčších dávkach môže UV žiarenie poškodiť zrak a kožu.

Požiadavky na ochranu zdravia pred účinkami ultrafialového žiarenia sú upravené podrobne samostatným predpisom, diferencovane podľa daného typu žiarenia. Zásady možno zhrnúť takto:

• vylúčenie nechcenej expozície UV žiarenia
• zdroje UV žiarenia, ak ich chod nemožno kontrolovať zrakom, vybaviť optickou signalizáciou chodu
• zakrytie či zatienenie zdrojov žiarenia odporúčanými filtrami
• skrátenie doby expozície
• pokiaľ nie je obmedzenie expozície technickými prostriedkami možné, je nutné použiť OOPP na ochranu očí okuliare neprepúšťajúce UV žiarenie, na ochranu exponovanej kože ochranné rukavice, prípadne ochranný odev
• preventívne lekárske prehliadky vstupné, periodické a výstupné u zamestnancov vykonávajúcich práce, určené ako rizikové

Ochrana očí

Ochranné UV okuliare číre alebo tónované so špeciálnou obrubou ,zadržia UV lúče, ktoré prebiehajú pozdĺž optickej osi. Podľa druhu obruby sú aj prispôsobené na nasadenie na dioptrické okuliare. Podmienkou je zabrániť prieniku lúčov UV z okolia a mimo obrubu okuliarov do oka. Väčšina ochranných UV okuliarov poskytuje podľa dnešných štandardov dostatočnú ochranu proti UV žiareniu.

Ochrana kože

UV žiarenie ohrozuje kožu, preto ju je treba chrániť ochranným odevom, prípadne rukavicami. Kde to nie je možné, je treba používať aspoň ochranné krémy s UV filtrom. Za dôležitú je pokladaná najmä ochrana pred škodlivějším žiarením typu UVB, moderné prípravky však chránia aj pred žiarením typu UVA, pri výbere krémov by sme na toto mali brať ohľad. Z čísla ochranného faktora možno vypočítať, koľko percent UV žiarenia daný prípravok filtruje (t.j. aké množstvo z dopadajúcich UV lúčov neprejde na povrch tela). Napr.:

Ochranný faktor prípravku:	Účinnosť filtrovania UV žiarení:
č. 2	50% UV neprejde
č. 5	80% UV neprejde
č. 10	90% UV neprejde
č. 20	95% UV neprejde
č. 32	98% UV neprejde

Krémy s ochranným filtrom je vhodné naniesť na pokožku už 15 minút pred začatím práce. Ochrannú vrstvu na koži je potrebné obnovovať minimálne každé 2 hodiny.

• Zákon č 258/2000 Z. z. O ochrane zdravia ľudí a o zmene niektorých súvisiacich zákonov, o neionizujúcim žiarení pojednáva § 35 Neionizujúce žiarenie.
• ariadenia vlády č 480/2000 Z. z. O ochrane zdravia pred neionizujúcim žiarením.
• Vyhláška č 89/2001 Zb. Ministerstva zdravotníctva, ktorou sa stanovujú podmienky pre zaraďovanie prác do kategórií, limitné hodnoty ukazovateľov biologických expozičných testov a náležitosti hlásenia prác s azbestom a biologickými činiteľmi (faktor 5 neionizujúce žiarenie a elektromagnetické polia).